Proso nie je pôvodom zo strednej Európy, napriek tomu sa o prose hovorí ako o plodine starých Slovanov. Samotné zrniečka prosa sa pritom konzumovať nedajú, šupka je príliš tvrdá a nepožívateľná. Preto sa odjakživa lúpalo, čím vznikne pšeno. Pšeno, rovnako tak ako pohánka, patrili k tým najbežnejším potravinám, ktoré sa u nás po celé stáročia jedli. Predovšetkým vo forme kaše, taktiež sa z nich robili placky. Proso z polí neskôr vytlačili pšenica a raž, ktoré mali vyššie výnosy. Ako príloha si pšeno svoju obľubu taktiež neudržala. Zemiaky a dovozová ryža nastúpili na ich miesto.

Stráviteľné pre každého

Jednou z hlavných predností pšena je dobrá znášanlivosť a stráviteľnosť. Je obilninou, ktorá má najnižší alergizujúci potenciál, niekde sa uvádza, že je úplne nealergizujúca.

Zároveň je dobre stráviteľná. Preto sa hodí napríklad aj pre bábätka už v rámci prvých príkrmov. Taktiež vyhovuje ľuďom, ktorí majú horšie trávenie, a trávenie obilnín im robí problémy. Samozrejme je ale pšeno vhodné a dobré pre každého.

V rámci smeru, ktorý sa zaoberá potravinami z hľadiska kyselinotvornosti alebo zásaditosti, je pšeno považované za najviac zásadotvornú obilninu, a teda neprispieva k nechcenému okysleniu organizmu. Pšeno nemá kompletné bielkoviny ako napr. quinoa. V pestrom jedálničku to však v skutočnosti nepredstavuje nevýhodu. Má pomerne veľa vitamínov skupiny B, preto vraj prispieva ku šťastnému a spokojnému životu. Pšeno je taktiež pomerne bohaté na rôzne minerály.

Ako pšeno pripravovať

Často sa odporúča pšeno pred varením spariť vriacou vodou. U drobného pšena, ktoré je najbežnejšie a o ktorom píšeme, to však nie je nutné. Stačí prepláchnuť studenou vodou tak ako každú inú obilninu.

Tipy na použitie

• príloha do rizota,
• zápražka do polievky,
• kaša na raňajky,
• krémy, dezerty,
• pšeno zapečené na sladko, slano.